Matovičov dar

Autor: Peter Gajdošík | 1.12.2011 o 9:21 | (upravené 1.12.2011 o 9:40) Karma článku: 7,98 | Prečítané:  1320x

Obyčajný človek Matovič vletel do politiky ako neriadená strela a svoj imidž kontroverzného a tvrdohlavého Dona Quijota si starostlivo pestuje. Jeho parlamentné aktivity a občianske postoje mu získali množstvo prívržencov i odporcov, no v jednej činnosti sa mu úspech uprieť nedá – v pomerne krátkom čase dokázal všetkých poslancov nasrať. A to bez ohľadu na stranícku príslušnosť.

 

V  histórii samostatného Slovenska to doteraz fungovalo skôr opačne. Hoci politici poľahky zvládnu aj občasné obštrukcie, okrádačky, mystifikácie a manipulácie, v rezorte vytáčania, natankovania, alebo jednoducho nasierania voličov i nevoličov podávajú takmer dvadsať rokov podivuhodne kvalitné a vyrovnané výkony. Na jednej strane je pochopiteľné, že všetkým sa ulahodiť nedá. S každým prijatým zákonom, vládnym výnosom, dotáciou alebo privatizáciou sa rodia aj noví nespokojenci.. Ľudia sú raz takí. Na druhej strane mnohým občanom chýbala spätná väzba, keď po pravidelných správach o politickom dianí dostávali chuť rozbiť monitor či obrazovku, prípadne roztrhať noviny. Len občas nejaký novinár dokázal svojou otázkou narušiť bohorovný pokoj niektorých poslancov. Pred kamerou pohádaní koaličníci a opozičníci sa mimo záberu vždy vedeli potľapkať po ramene a zabaviť pri vínku. S príchodom Matovičovej štvorky a  SASky sa čosi zmenilo, staré pravidlá akosi nefungujú. Ľuptákovu robotnícku stranu, Ruskove ANO či Schusterovu SOP-ku postihol osud strán na jedno použitie – postupne boli „glajchšaltovaní“ a rozložení. Intenzívne snahy o podobný scenár sa prejavia v najbližších mesiacoch. Skúsení politickí matadori budú hájiť svoje pozície, no červené súkno však zostáva v rukách Igora Matoviča, ktorý Slovensko v čase ekonomickej a morálnej krízy  asi nespasí, ale aspoň čiastočne vracia požičané. Svojimi ambíciami a /neraz uletenými / požiadavkami chytá straníckych tigrov za chvost, zvyšuje im tlak, a mnohých ľudí to začína baviť.

Od rýdzo slovenského „ak mne zdochne koza - susedovi nech zdochnú dve“ je veľmi blízko k záveru typu „ak politici serú mňa, nech aspoň niekto naserie aj ich“. Voliči motivovaní takouto ideou môžu Matovičovi priniesť viac hlasov ako politický program či osobnosti na kandidátke jeho narýchlo upečenej strany. Jeho vytrvalosť a nevypočítateľnosť  vzbudzuje u súperov ťažko skrývané obavy. Karty môže zamiešať aj iniciatíva 99 percent – počas zimy sa ukáže, či ešte viac rozčerí čiernu hladinu politického močiara alebo či je politickou objednávkou so zámerom oslabiť počet Sulíkových a Maťovičových prívržencov.

Suma sumárum – o víťazoch predčasných parlamentných volieb rozhodnú rovnaké abstraktné faktory, aké určujú vývoj ekonomiky vo svete – záležať bude na marcovej nálade a očakávaniach. O tom, že bude prevládať skôr čierna ako ružová, dnes pochybuje málokto.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Populisti získajú, euro môže skončiť. O čom rozhodli Taliani

V Rakúsku populizmus prehral, v Taliansku mu môže rezignácia premiéra pomôcť. Neúspešné referendum vystrašilo trhy.

KOMENTÁRE

Renzi dal sám sebe mat. Dostala ho aj Európa?

Taliansky výsledok je politicky nepomerne ďalekonosnejší než rakúsky.

DOMOV

Javorčíková: Harabinova skupina zdevastovala dôveru v súdy

Dôvera v súdnictvo mierne stúpla.


Už ste čítali?