Prvýkrát ma zabavil jeden známy, ktorý v areáli na okraji mesta organizoval rockový koncert. Mal povolenie na hudobnú produkciu do druhej hodiny v noci, nepredpokladal problém, keďže v blízkosti sa nenachádzajú obytné domy. Sťažnosti na políciu napriek tomu boli, tvrdá hudba sa predsa len ľahko šíri nočným povetrím. Mestským policajtom predložil na požiadanie potrebné povolenie a vzápätí sa aj dozvedel, kto bol jedným zo sťažovateľov - strážca neďalekého mestského kúpaliska nemohol kvôli koncertu spať. Nuž priznajme si - práca v noci býva občas ťažká.
Druhý krát som sa pousmial vďaka olašským Rómom, ktorých vídavam, ako ovešaní zlatom celé dni presedia pri stolíkoch reštaurácií a kaviarničiek pod holým nebom. Táto skupina práve odchádzala z takého podniku a jeden člen hlasno oznamoval tomu ďalšiemu: „Dnes už nepracujem." Nuž celodenného ničnerobenia vyzeral skutočne unavene...alebo unudene?
A do tretice - večer ma rozosmiala moja polovička. Práve som sedel za počítačom, chrbtom k televízoru, a moja manželka z gauča sledovala akúsi napínavú drámu. Herečka v nej počas jazdy autom prežívala pôrodné bolesti, bolo počuť krik a škrípanie bŕzd. Ja som o tehotenstve filmovej hrdinky nič netušil, na základe zvuku som predpokladal, že v telke beží jeden z kriminálnych seriálov, ktorými je večerné vysielanie preplnené. Krik, aký vydávajú postrelené obete, neustával, a tak som mimovoľne položil otázku: „Kde ju trafili?"
A od manželky sa mi dostalo odpovede: „Trafili je presne medzi nohy. Pred deviatimi mesiacmi."
Chvíľku mi trvalo, kým som sa zorientoval, po zasvätení do deja filmu som sa však rozrehotal. A verím, že som trocha úsmevu posunul aj iným návštevníkom virtuálneho sveta.